Rozprávka

28. září 2010 v 18:39 | johny |  Různé články
O SMUTNOM STAROM MAGETOFÓNE

Bol raz jeden starý magnetofón. Keďže bol veľmi starý, nebol na kazety, ale na kotúče. Bol vystavený vo výklade jedného bazáru, kadiaľ sa smutne pozeral von na ulicu a keď sa niekto pri výklade pristavil, kričal naňho kúp si ma, kúp si ma, ale nikto si ho nekúpil, vraj takúto starú haraburdu nikto nepotrebuje, aj keď častokrát počúval: "Taký sme kedysi mali!" ale viacerí si v tom bazári kúpili skôr nejaký počítač, DVD prehrávač, MP3-ku, mobil alebo niečo podobné, ako starý magnetofón. A to sa stávalo nielen jemu, ale aj viacerým starým prístrojom, ktoré tam boli, takže sa tam mnohí skamarátili.
Keď predavač zavrel bazár, prístroje ožívali. Každé rádio, každý gramofón, každý televízor každý kazeťák, každé video rozprávalo, čo zažili. Niektoré ich príbehy boli radostnejšie, iné zase smutné. Len ten magnetofón mlčal. Mnohí ho podšťuchovali: "Tak nám niečo o sebe porozprávaj!" Ale magnetofón stále mlčal. Až raz tam prišlo jedno staré rádio, ktoré bolo mimoriadne krásne. Mnohí ho obdivovali, ale keď ho skúšali, len chrčalo. "Našťastie mám druhé, z ktorého môžem použiť súčiastky" povedal predavač a zatiaľ ho dal do toho kúta, kde boli ostatné staré rádia, ale to dostalo ceduľku: "V oprave, nie je na predaj!" "Určite rýchlo zmizne, keď ho opravím!" dušoval sa predavač, keď odchádzal.
Keď v zámke zaštrngali kľúče, znova staré prístroje ožili. Zase sa rozprávali príbehy a najprv dostalo slovo to rádio, ktoré prišlo dnes. "Ehm!" zachrapčalo, "tak ja som z jedného bytu, kde už dlho nikto nebýval, pretože tam, kde som bol bývali dedko s babkou a tí už raz domov neprišli. Namiesto nich prišli nejakí mladí ľudia, ktorý si tam začali robiť, čo len chceli. Nábytok sa vyprázdňoval, čierne vrecia boli čoraz plnšie a keď došiel rad na mňa, odniesli ma sem. Podľa toho, čo som počul, ten televízor, ktorý stál v tom byte vedľa mňa, by mal sem prísť zajtra. A jeden čas vedľa mňa bol aj jeden magnetofón, raz, keď tí starci ešte žili, ho darovali vnúčikovi a odvtedy som ho nevidel. Magnetofón sa zrazu začudoval. Pomyslel si: Veď mňa raz mali jedni starci a tí ma darovali svojmu vnúčikovi. A keď to rádio dorozprávalo svoj príbeh, obrátilo sa na magnetofón: "A ty čo? Počul som, že ty si tu už poriadne dlho a ani raz si sa neozval..." A potom naňho zachrapčal, čo magnetofón chápal ako výzvu. "Tak dobre.. prehovorili ste ma... Takže pôvodne som býval u jednej rodiny, ktorá mala štyri deti - dve dievčatá a dvoch chlapcov. A mňa ich starí rodičia kúpili ako vianočný darček najstaršiemu chlapcovi. Keď ma prvý raz uvidel, radoval sa, ako nikdy predtým, vraj po takom túžil už rok. Asi po týždni som okúsil prvú pásku a keďže chlapec mal rád rockovú hudbu, nahrával si na mne samých "drsňákov". Ešte dodnes si na tie kapely spomeniem, chlapec bol do nich úplne zbláznený. Keď som už mal pár rokov, už som okrem rocku okúsil hocijakú hudbu, pop, jazz, rokenrol, dychovky, ľudovky, klasiku a v neposlednom rade aj pesničky pre deti - hlavne znelky z rozprávok. Ten čo ma dostal na Vianoce si neskôr založil kapelu, poznal som to podľa elektrickej gitary a brával ma do garáže na skúšky, kde si na mňa chlapi nahrávali svoje prvé piesne. Boli zvyčajne o láske, ale občas sa do textov priplietla aj vzbura proti rodičom... Keď boli ostatné deti väčšie, brávali ma do hasičskej zbrojnice, kde si usporadúvali svoje diskotéky - stretával som sa tam s viacerými magnetofónmi, ktoré si buď nahrávali niečo odo mňa, alebo ja od nich. Najlepší zážitok som mal taký, že keď som raz bol na jednej z tých diskoték,
tak bola strašná zima, tí čo boli v zbrojnici, tancovali v kabátoch. To boli krásne časy.. lepšie asi ani nebudú. Potom nastalo moje najhoršie obdobie, na mne už hrali pomenej, a najhoršie na tom bolo, že ma už ani najstarší syn nebral do garáže na skúšky, vraj si kúpili nový, modernejší magnetofón, ktorý bol na kazety. Raz som ho počul a musím sa priznať, že hral horšie ako ja, ale nechcem žiadny z kazeťákov, ktoré ma teraz počúvajú, uraziť. A ešte k tomu som prišiel o svoje miesto, na mieste, kde som roky býval ja, sa usalášila novučičká hifiveža. Bola síce kombajn, ale na mňa nemala, hrala viacej basov, keď bola pustená, dunela až taniere v kuchyni poskakovali. Až nakoniec mi najmladší, ktorý mimochodom vtedy maturoval z elektrikárčiny, odpálil zosilňovač. Potom som roky ležal v skrini a až nakoniec som skončil tu...a nakoniec tu tvrdnem tri roky a počúvam, že viacerí mali oveľa šťastnejšie chvíľky, ako ja..." "Nezúfaj" povedalo to staré rádio, čo ho vyzvalo chrčaním, "ja som celé roky tvrdol na jednom mieste, kým ti si bol na toľkých miestach - garáž, kde tvoj majiteľ skúšal s kapelou, zbrojnica, kde si hral na diskotéke a kde si sa stretával s inými magnetofónmi a určite, keď si niečo prehrával na druhý magnetofón, alebo nahrávali na teba z iného magnetofónu, musel si navštíviť aj byty kamarátov tých detí, ktoré ťa mali! A navyše, odpálený zosil nie je až taká hrozná porucha, oveľa horšia je skrat, určite to mám, keď len chrčím! A navyše ma bolí v zdroji..."
O pár dní bolo to rádio v dielni, kde ho opravili. A na druhý deň po oprave rádia prišiel do bazáru jeden mladý pán, ktorý hneď ako vošiel do bazáru, zamieril do kúta, kde bol ten smutný magnetofón aj to najkrajšie rádio. Hneď sa mu zapáčili a spýtal sa predavača: "Koľko stojí tamto rádio a ten magnetofón vo výklade?" Keď predavač povedal cenu, muž povedal: "Beriem oboje!" Predavač prišiel, naložil rádio aj magnetofón do tašiek tomu chlapíkovi a už sa niesli niekam do neznáma. Keď ich vytiahol von, obaja sa čudovali, pretože toľko rádií, gramofónov, magnetofónov a televízorov ešte nikdy nevideli. Dozvedeli sa, že mladý pán je zberateľ a že zbiera všetko, čo sa mu zapáči, ale najviac sa mu páčili staré rádiá a magnetofóny. Rádio si hneď našlo svoje miesto, pretože hralo a mal ho kam dať, no magnetofón si musel chvíľu počkať. Hneď ako prišiel chlapíkovi pod ruku, začal ho rozberať. Magnetofón si pri rozoberaní pomyslel: No už je po mne. Ale nebola to pravda. Chlapík mu len opravil to, čo mal pokazené a keď ho prvý raz po oprave zapol, nevedel si ho vynachváliť, takto mu vraj dovtedy žiaden iný magnetofón nefungoval, pretože ešte viackrát ich musel rozoberať kvôli chybám, ktoré mu ušli, alebo sa vyskytli ešte raz.
A odvtedy ten magnetofón hraje ostošesť.

autorem rozprávky je johny
 


6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Standa Standa | 28. září 2010 v 19:45

Docela dobrá pohádka johny. ;-)
Zaujala mě tak jsem jí přečetl celou.Dobrá je věta jak si rádio stěžuje,že ho píchá ve zdroji : D  : D  : D

2 Vilda Vilda | E-mail | Web | 28. září 2010 v 23:12

johny:
Velmi pěkná pohádka. Člověk se do toho začne ani neví jak. Možná jen ten konec jsi mohl víc rozvinout. Je to takové "useknuté" ale jinak dávám 1+ ;-)

3 balenoGLX balenoGLX | 28. září 2010 v 23:17

Docela by ma zaujímalo, či si moja TC377 sťažuje na nefunkčné počítadlo. :-)

4 johny johny | 29. září 2010 v 20:44

Všetkým:
No mohol som poslať trochu lepšiu verziu mojej rozprávky, upravenú Palipolom, ale jak šiel čas, tak som na ňu zabudol.. :-( A navyše jak mi došla tá druhá verzia (mimochodm, tam sa vyskytol aj problém s formátom, pretože formát bol DOCX a mne Word vedel otvoriť len dokumenty vo formáte DOC), tak Vildovi som už prskol túto verziu..
Ale inak som rád, že sa vám rozprávka páči, mám ich dosť, lenže má to jeden háčik - či vlastne poriadný hák - väčšina rozprávok je buď o vlakoch, autobusoch, trolejbusoch a podobne a pred spaním si píšem taký románik o malej bosorke :-D Heh a doma sa mi smejú, že by sme už mali zájsť do vydavateľstva a tie moje rozprávky vydať, lebo písať som prakticky začal, keď ma zapísali do krúžku, kde sme tvorili do školského časopisu (škoda že tu nie je hanbiaci (stydíci) sa smajlík, vždy keď prezentujem svoju tvorbu, tak sa hanbím) :-D

Standa: Mojou slabou stránkou sú práve konce. Furt neviem vymysleiť poriadný koniec :-? pretože som zvyknutý písať skôr tak na pokračovanie, uviesť čitateľa do zvedavosti - a čo ďalej?

baleno GLX: Možno, skús jej (poriadne) načúvať... Ale určite jej nie je nič...

Mimochodm tento komentár sa mi nepísal práve najľahšie, kvôli vyššie uvedenej "hanbe" :-D

5 johny johny | 29. září 2010 v 20:47

Kurňa a jednu časť komentáru som venoval niekomu inému než som chcel O_O :-D Namiesto "Standa:" malo byť "Vilda:" :-D

6 Vilda Vilda | E-mail | Web | 29. září 2010 v 20:53

Tak je pravda, že já jsem jeden čas psal takové menší sci-fi ještě ho mám uložené v počítači. Celkem pěkná "věc" z politického prostředí, ale zajímavé je spíše to, že to o čem jsem psal, se pomalu stává realitou :D :-? Tak teď nevím, zda má smysl se k tomu vracet. Psal jsem to někdy v 18ti letech. Také jsem psal písničky ve stylu alko-punku, takže ty bych tu také měl. :-D

7 johny johny | 29. září 2010 v 21:20

Vilda:
Tak to si písal v rovnakom veku, ako ja túto rozprávku :-D Ja mám teraz 18, aj keď čoskoro budem mať už o rok viac.
Sem tam napíšem nejakú pesničku, ale keďže skladnie melódií mi veľmi nejde, tak to väčšinou napíšem na známu melódiu, väčšinou na nejakú zahraničnú, ale občas som pretextoval aj nejakú slovenskú (českú). Skúšal som aj písať básne, ale musím povedať, že boli (sú) o ničom, tak ich čoskoro čakalo trhanie :-D Ani sa nerýmovali. Taktiež občas nakrelím komiks, väčšinou som kreslil o sloníkoch, ktoré som mal ako plyšové hračky (tiež o nich vznikal pekná hromádka príbehov, doknca som napísal celú "knihu" - všetky tie príbehy som napísal do zošita s knižnou väzbou, potom som skúšal do druhého takého zošia, ale to mi už bohužiaľ nešlo ajo predtým, väčšinou tam boli už vo vedľajších úlohách, kým pretým boli väčšinou hlavnými postavami.Keď sa vrátim k tým komiksom, tak raz som nakreslil komiks na štýl Asterixa a Obelixa, ale preniesol som do našich dejín, do obdobia, keď vtedajšie Uhorsko okupovali Turci. Vtedy som sa rehlil jak nikdy :-D teraz už neviem, aké mi to príde, niekde som ten komiks strčil.
O sci-fi som sa nejak extra nezaujímal, skôr ma láka fantasy. Ale istým spôsobom by sa u mňa našlo niečo aj z tohto žánru, pred pár mesiacmi som začal písať jedno dobrodružstvo s mimozemšťanmi (našťastie priateľkými, nemusíte sa báť, že by zničili Zem, aj keď možno by to v dnešnej dobe asi aj pomohlo :D ale to už preháňam) a nejak ma to prestalo baviť :-| S politikou by som najradšej nechcel mať nič spoločné, lebo politkov dolsova nenávidím a je mi to jedno, ktorí to sú, či sú to naši politici, alebo gréci, nemeckí, belgickí, americkí, či bovieakí. Na túto tému najneradšej diskutujem, preto neznášam všetkých rýpalov, ktorí hocikde, kde sa nediskutuje o politke, vláčia politku.
Alko-punk, to nemáš na mysli niečo také ako Tři sestry a pod. ?

8 dnb_tx dnb_tx | 29. září 2010 v 21:43

z tebe by mohl být spisovatel nebo už jsi ? Tak něják jsem se i zamyslel že staré elektronické přístroje sice jsou jen kus dřeva či plastu kovu gumy, křemíku a skla ale když se nad tím zamyslím skoro jako by měli i svou duši a každý přístroj určitě má zasebou i svůj příběh no škoda že přístroje neumí mluvit nebo nezaznamenávaj myšleky kromě pachu a vzhledu a šrámů, protože by mě taky zajímalo kde a co zažila a vytrpěla moje tesla b100, která si stěžuje na špatnou hlavu a svědí jí zvětralá kladka a ještě třeba 441a4 Eminent kdo mu ublížil že z vrchu má vypálený flíček od cigarety a třeba co se mohl za ty desetiletí dozvědět zajímavého z vysílání :-D.

9 Vilda Vilda | E-mail | Web | 29. září 2010 v 22:10

johny:
Ano, je to styl jaký hrajou právě třeba Tři sestry nebo Zvlášňý škola (což je mnohem lepší skupina než Tři sestry).
K tomu mému scifi... on je to příběh kdy prosti sobě stály dvě politické strany a strhlo se to v občanskou válku. Docela dobrá drsárna. Kdyby jsi chtěl můžu ti něco málo z toho poslat, ale raději ne :D

10 Vilda Vilda | E-mail | Web | 29. září 2010 v 22:11

johny:
Abych nezapomněl... nechal jsem se taky trochu inspirovat hrou Operation FlashPoint, ze které jsem použil i několik urpavených obrázků pro ilustraci. A do jedné z hlavních rolí obsadil přímo sebe :D

11 Martin Martin | 29. září 2010 v 22:21

johny:
Mně se to líbí. Délka tak akorát, děj má spád, žádné zbytečné natahování.

12 Martin Martin | 29. září 2010 v 22:23

dnb_tx:
Já mám zase nahoře poleptanou 441A-3 Euridiku II :-D. Náhoda?

13 johny johny | 29. září 2010 v 22:48

dnb_tx: No dúfam, že sa ním stanem :-D Aj keď občas mám náladu ten svoj "motor", čo poháňa moju fantáziu nejak pokaziť. Je to hlavne vo chvíľach, keď mám milión chutí so všetkým skoncovať, hodiť to všetko z kopca, povešať na klinec a nakoniec so všetkým tým urobiť raz a navždy krátky proces. (Vtedy možno lieta všetko okolo) Najčastejšie je to kvôli škole, proste urobili si tam zo mňa :-x ale radšej tu to nebudem rozoberať. S tým, že každá vec má dušu, s tým by sa dalo súhlasiť, len každý má na to osobný pohľad. Pre mňa nemajú dušu napríklad počítače, hlavne ten, z ktorého teraz píšem. Síce som už mal česť aj s oveľa väčšími slimákmi, no ten môj je šmejd! V jednej hre ma dosť štve, že kvôli jednému objektu, ktorý som dával do mapy snáď stokrát, tak zrazu začne sekať, čo predtým nerobil :-? A pritom to nie je nijak zložitý objekt. Vtedy (vlastne teraz) mám bilión chutí spraviť so svojím compom toto( :D ):
http://www.youtube.com/watch?v=jyq9ewsrGSk&feature=related

alebo toto:
http://www.youtube.com/watch?v=jyq9ewsrGSk&feature=related

alebo ho privazať za auto a ťahať ho 200 kilometrovou rýchlosťou dovtedy, dokiaľ sa nerozsype :-D

14 johny johny | 29. září 2010 v 22:48

Martin: Díky ;-)

15 johny johny | 29. září 2010 v 22:52

[13]: Zase chyba! Ten druhý odkaz nemal byť ten, čo tam je, ale TENTO:
http://www.youtube.com/watch?v=PvSEgorDM-Y

16 Standa Standa | 30. září 2010 v 8:29

[9]:
No musím ti Vildo oponovat Tři Sestry jsou moje hodně oblíbená skupina a pro mě určitě nejsou horší než Zvlášňý škola.
Zvlášku znám dobře mám jejich všechny alba a jsou výborný (hlavně Na Eskymáckym pohřbu,Na české záchytce a Správná pětka) ale na Tři Sestry nemaj.
Ber to ale jako věc názoru ;-)
Jinak koukám že se nám tady líhnou spisovatelé.
Johny musíš napsat něco typu Harry Magič a uvidíš že se o tebe vydavatelství poperou :D
Jinak jen víc podobných pohádek tady,rád si je přečtu.
Podle mě když už někdo něco píše,nějakej příběh,pohádku a podobně,tak se za to nemá stydět,ale má to dát přečíst co nejvíce lidem.Ty čtenáři to nejlíp zhodnotěj.Když většina řekne že to je na prd tak v tom asi nepokračovat,ale když se to většině líbí tak se jede dál kočárem černým kolem bílích skal :-D .Jak někde říkal Werich.
Já osobně na tohle vlohy moc nemám jako kluk jsem kreslil taky komiksy,ale moc kreslit neumím tak to byla spíš taková patlanina.Kolovalo to tenkrát po škole a dost se to líbilo.Byla to spíš taková sranda ne nijak vážnej příběh.Třeba jsem kreslil děj nějakého vtipu formou komiksu,nebo jsem si něco vymyslel,ale jak říkám animace hrozná :-D  :-D
Možná ten sešit mám někde ve sklepě zahozenej,ale to fakt nevím :-?

17 johny johny | 30. září 2010 v 12:29

Standa[16]: S tým Werichom si mi niečo pripomenul a to, že aby som niektoré svoje rozprávky prežil tak si musím často opakovať Werichov výrok "To je blbý, to se bude líbit" :-D Vážne, myslím si o nich, že sú to nepodarky, "nedodělky", a ten pocit je najsilnejší u jednej rozprávky, ktorú som zaradil do seriálu rozprávok o autobusoch, trolejbusoch a električkaách jedného DP (nebojte sa, nie je reálny, to by ma potom jeho riaditeľ honil asi cez pol sveta :-D pretože v úvode píšem, že tam robím ,aj keď v skutočnosti zatiaľ nerobím nikde) ktorý sa má čoskoro objaviť na jednom webe, tiež nebudem prezradzovať, má to byť prekvapenie.
S tým Harry Magičom, no keď tak premýšľam, tak pre svoj románik o malej bosorke, čo píšem väčšinou pred spaním,  som sa nechal inšpirovať Harrym Potterom, ale zároveň je to niečo na spôsob Olivera Twista :-D Proste moje písanie trochu pripomína prácu DJa, alebo kuchára, niečo sa mi zapáči tam, iné zase hentam a keď mám toho všetkého dosť, tak to pokrájam do jedného hrnca a nechám to variť pár mesiacov až pár rokov. Alebo ma k napísania niečoho proste vyprovokuje, napríklad k písaniu o vláčikoch ma vyprovokoval známy seriál o rušni Tomášovi a jeho kamarátoch.
(Fúúj, to je ale smrad po tej samochvále, čo? Už by asi trebalo plynové masky! :-D )

18 johny johny | 30. září 2010 v 12:35

Ale istým spôsobom ste mi oživili nápad založiť si web, aj keď asi na konci totho roku by som ho aj tak zakladal, kvôli VDP (Virtuálny Dopravný Podnik) :-D

19 dnb_tx dnb_tx | 30. září 2010 v 21:51

[12]: Martin:
no náhoda, třeba byli kdysi spolu a něco podobného zažili :-D to moje radio vím že posledně bylo v bazaru na poličce :-D

20 dnb_tx dnb_tx | 30. září 2010 v 22:07

[13]:
johny:
no spisovatel by se z tebe měl stát byla by to škoda kdyby si ne, dneska každý jen píše o tom co už napsáno bylo a jen šablonovitě upravují ale to že by někdo popisoval příběh magnetofonů a rádií to jsem ještě neviděl když opomineme příběhy robotů..., školou se netrap přišel si tam studovat a ne bezhlavně dělat a chovat se jako co někým řízený dav a učitelé si taky nemůžou dovolit všechno. Někdy taky mě počítač naštve ale spíš je to tím co mu dává algoritmus a to software ale takové drastické nápady jsem ještě nikdy neměl snad jen když jsem hodil starou základní deskou o zeď když jsem uklízel sklep a s uštípnutým rohem možna ještě dnes někde slouží, dnešní počítače tak cenné nejsou ale kdo ví jak to bude za několik let ? dnes třeba atari a 486 bych nikde jentak nedal do šrotu

21 Vilda Vilda | E-mail | Web | 30. září 2010 v 23:05

Když už tu je řeč o starých PC, tak já začínal na 386, ale to bylo v době, kdy už tu byla dávno "nadvláda" Intel Pentium II. Druhý počítač byla 486, po té Pentium III 667MHz, a jako poslední, sloužící až do teď Athlon XP 1600+ s procesorem 1400 MHz. Zatím nemám důvod to měnit.
Proč jsem o tom ale začal psát... docela jsem dostal v poslední době chuť na staré DOSové klasiky, jako byl např. Lotus Challenger, Crazy Cars III, Dyna Blaster, DOOM, Transport Tycoon, GTA (první díl ještě s pohledem shora) a určitě jsem na mnoho skvělých her zapomněl... Dále třeba Wrestlemania, Mortal Combat... To byl adoba kdy se objevovaly originální žánry. Dnes to je jen o grafice, ale příběh žádný, lae je pravda, že se najdou i "nové věci" které mě ze světa PC her zaujmou, ale už zůstávám u svých klasik.

22 Eduard Eduard | E-mail | Web | 1. října 2010 v 14:56

Johny si mimoriadne nadaný človek, a je to unikátne, keď iní 18 roční fagani nepoznajú nič len notebook, MP3 prehrávač a mútiť babenkám mozgy na Pokeci. Neviem čo je síce definícia rozprávky, ale na mňa to pôsobilo značne depresívne, aj keď so šťastným koncom, ktorý treba ešte trošku rozvinúť ako tu niekto písal. Ja mám tých magnetofónov na poličkách, ktoré sú zatiaľ poskladané v originál obaloch a čakajú na kompletizáciu niekoľko desiatok a ešte dobe, že nespím v tej izbe, pretože by sa to určite podobalo rachotu triedy jednej základnej školy o veľkej prestávke :-P . A ešte by som rád vedel, akoby si pokecal nemecký Simens s ČS Teslou, alebo japonským Hitachi. Poľská Unitra by čumela ako puk a východonemecký Stern by ťažko rozumel Panasonicu z Malajzie. Ale povedzme si že magnetofóny hovoria rovnakou rečou a problém bude vyriešený.
P.S.: To čo tvoríš doma a stráviš na tom čas, je tvoj poklad a nenechaj si ho ukradnúť! Existuje niečo také ako autorské práva, tak aby si sa niekedy nečudoval, keď niečo zverejníš na web a niekto ti to vydá za chrbtom.

23 audio audio | 1. října 2010 v 16:09

neboj...všechny magnetofony komunikují a data posílaj elektronicky, on line...Tesla umí s AKAI, SONY umí s Grundigem, UNITRA s JVC a Technics s každým. akorát koncovky DIN a CINCH nejsou (občas) jednotné tož tak...

24 johny johny | 1. října 2010 v 17:12

dnb_tx[20]:, Eduard[22]:
No mám tú česť držať v ruke niečo z "modernej literatúry" a priznám sa, že to veru nie je bohviečo, je to tzv. ženský román a o takomto žánre si myslím to isté, čo o telenovelách, alebo dnešných domácich seriáloch - odlišný obal, ale jadro rovnaké. Mimochodm, keď sa tu tak bavíme o knihách, tak by som rád spomenul, že u nás na Slovensku prebieha anketa Moja naj kniha, síce to veľmi nesledujem, ale podľa toho, čo som raz čítal v novinách, tak tam raz pozvali takých, ktorí čítajú tzv. klasiku (Súostrvie gulag a pod.) a keď videli vtedajšie výsledky ankety, (objavili sa tam knihy aj od autriek tých "ženských románov") veľmi sa rozhorčili. Vznikol z toho škandál a tým pádom sa to dostalo do novín, jednu z tých spisovateliek aj poriadne zahnbili, lebo počas tej roztržky ju kameraman zosnímal. :-D
Eduard[22]: S tým, že sa prístroje rozprávajú svojími rodnými jazykmi, tak tá moja B700 má šťastie, že pochádza zo školy, lebo určite ju používali pri výučbe cudzích jazykov a tak by teda by mala rozumieť, čo rozpráva Telefunken (alebo to polorozobraté gramo pochádzajúce z nejakej veže Grundig)
O tých autorských právach, no na jednej strane nechcem robiť to isté, čo robia niektoré americké "hviezdy" (stačí, že počujú odniekiaľ nejakú ich pesničku a už ich idú za to žalovať) na druhej strane niečo si nechávam aj pre seba a teda je iba na mne, či to pustím von, alebo nie. Vydať, no to by bol trošku problém, v žiadnom vydavateľstve ma nepoznajú a teda určite sa mi môže stať, že mojej tvorbe povedia "Nie, toto nevydáme, máme lepších!" (raz som sa dostal na web jedného vydavateľstva a tam bola aj sekcia "Chcem vydať knihu" a v nej článok "Aké mám možnosti?" a zase keby som to vydal sám, tak to môžem akurát tak porozdávať známym, lebo určite by som so svojimi knižkami v nijakom kníhkupectve nepochodil :-D Ale keby to niekto vydal za mojím chrbtom, a dozvedel by som sa o tom, tak by som bol rád, ALE len v tom prípade, ža ako autora uvedú mňa!

audio[23]: Ak si to ty, HIFI, tak len počkaj, začneš zase rýpať, uvidíš... TO, ŽE SOM TI VYHLÁSIL VOJNU, STÁLE PLATÍ! Nebude sa ti po tomto, čo som ti pripravil, chcieť ďalej srať na tomto a Radovom blogu(!) Len skús...uvidíš!

25 johny johny | 1. října 2010 v 17:17

Vilda[21]: Jéé, 386! Môj prvý počítač, a zároveň prvý bráchov prvý počítač, keď to brácho dovláčil k nám, tak som na to čumel ako ôsmy div sveta. Starý klasický DOS-ák, dodnes si pamätám, ako som na tom hral napríklad pinball, Dunu II, Super Maria a podobne. Dneska to predáva na fóre Svet elektro za 1200 korún a každý sa mu smeje, že toľko mu vysolí akurát tak nejaké múzeum o sto rokov :-D (dnes sa to totiž považuje skôr za šrot)

26 johny johny | 1. října 2010 v 18:03

[25]:Kurňa, práve som sa pozrel na ten inzerát a to PC nie je 386 ale 486!

27 audio audio | 1. října 2010 v 19:28

drahý Johny,
proč hned urážíš ? hrozíš ? proč ? co jsem napsal špatně ? to tu platí na diskuzi takové zvyky ??? můj krátký příspěvek se snad týkal tématu, "rozprávka" je žertovná tak jsem psal ve stejném stylu, nebo je to uzavřené fórum vyvolených ? kde je to v pravidlech uvedeno ? správce blogu je (pokud vím) pan Vilém, ať zaujme stanovisko. děkuji, s úctou Audio

28 Vilda Vilda | E-mail | Web | 1. října 2010 v 21:39

johny, audio:
Podle mě se nikdo ničeho nedopustil, takže neni důvod se tu hned z něčeho podezírat.

29 johny johny | 2. října 2010 v 12:49

audio[27]: Pretože nedávno sa tu objavoval jeden "extranávštevík", ktorý ostatných urážal a navážal sa do nich (navyše si dovolil písať pod nickmi niekoho iného) a pri obsahu tvojho príspevku a tvojom nicku mi v hlave zasvietila výstražná kontrolka, ktorá hlási, že sa jedná práve o toho :-x, lebo na inom blogu používal aj podobné nicky (audio, audiotechnika, našťastie u toho, kto sa tu podpisuje audiotechnika - libor som vedel, o koho ide, lebo navštevujem jeho stránky) pod ktorými ten druhý blog zasypával samým spamom.

Ale ak to bolo myslené ako žart, tak sa ospravedlňujem :-) Istým spôsobom som po nájazdoch toho XY začal byť na príspevky takéhoto štylu alergický :-D

30 johny johny | 3. října 2010 v 18:30

Co říkate na tohle? Tiež to je moja práca. Aj s obrázkami :-D
http://www.veterany.eu/?p=25766

31 balenoGLX balenoGLX | 7. října 2010 v 20:24
32 j j | 9. listopadu 2010 v 18:38

samí slovák kde to jsme :-!

33 Vilda Vilda | E-mail | Web | 10. listopadu 2010 v 0:36

j:
Pretože Slováci sú naši bratia!

Komentáře jsou uzavřeny.